Z geomorfologického hľadiska zaraďujeme územie obce do oblasti Podunajskej nížiny, do celku Podunajskej pahorkatiny, podcelku Hronskej pahorkatiny, ktorú zastupuje na západe Bešianska pahorkatina a na väčšine územia Hronská tabuľa. Priemerná nadmorská výška stredu obce je 152 m n. m.
Horninové prostredie a reliéf
Hronská pahorkatina je geologicky súčasťou Podunajskej panvy. Jej podložie tvoria treťohorné íly, piesky a pieskovce, na ktorých sú uložené štvrtohorné spraše a sprašové hliny. Tieto v povodí riek dopĺňajú fluviálne hliny a hlinité piesky. Reliéf Bešianskej pahorkatiny je charakteristický plochými chrbtami, ktoré sú oddelené úvalinovitými dolinami. Povrch chrbtov je väčšinou mierne zaoblený, miestami plochý a nesie znaky zarovnávania. Hronská tabuľa má reliéf mierne zvlnených nív s občasným výskytom úvalinovitých dolín, ktoré dopĺňajú riečne terasy. Stredný sklon svahov dosahuje 0 – 2º.
Klíma
Územie obce patrí do teplej klimatickej oblasti s teplým až horúcim, veľmi suchým letom a miernou zimou. Z klimaticko-geografických typov sa územie radí do nížinnej klímy. Priemerná ročná teplota vzduchu sa v pohybuje medzi 9 – 10 ºC. Najteplejší mesiac je júl s teplotami 20 až 23 °C (priemerne 50 a viac letných dní za rok s denným maximom nad 25 °C) a najchladnejší mesiac je január s teplotami -1 až - 4 °C.
Priemerný ročný úhrn zrážok dosahuje 530 – 650 mm. Najbohatšie mesiace na zrážky sú máj až júl (60 – 71 mm), najmenej zrážok pripadá na január (31 – 37 mm). Priemerný počet dní so snehovou prikrývkou je 36. Snehová pokrývka je najvyššia v januári, kedy dosahuje asi 4,9 cm. V priemere je zaznamenávaných viac ako 1964 hodín slnečného svitu počas roka a viac ako 65 jasných dní. Veterné pomery charakterizuje prevládajúci východný a západný smer vetra, ktoré dosahujú zhodne po 30 %.
Vodstvo
Obcou pretekajú vodné toky Vrbovec, Lužianka, Malianka a Nýrica, ktoré sú pravostrannými prítokmi rieky Hron. V juhovýchodnej časti obce, mimo zastavané územie, sa nachádza z Lužianky napájaná Vodná nádrž Tekovské Lužany, ktorá bola vybudovaná v rokoch 1965 – 1969 na ploche 16 ha za účelom zavlažovania a chovu rýb. V súčasnej dobe sa využíva len na chov rýb a je v súkromnom vlastníctve. V centrálnej časti obce sa nachádza malá vodná plocha Prekár, zrekultivovaná v roku 1970, ktorá je v prenájme a v starostlivosti miestneho Rybárskeho spolku Prekár.
Pôda
Prevládajúcim pôdnym typom sú na území černozeme hnedozemné predstavujúce stredne ťažké pôdy bez skeletu s vysokým obsahom humusu. Na západe územia sú zastúpené hnedozeme typické ako aj hnedozeme pseudoglejové, ktoré sú rovnako zaradené medzi stredne ťažké pôdy bez skeletu. Pozdĺž vodných tokov sa nachádzajú najmä stredne ťažké pôdy v zastúpení regozemí čiernicových a čiernic karbonátových, ako aj ťažké pôdy tvorené černozemami čiernicovými.