Navigácia

Výber jazyka

Obsah

Tekovské Lužany počas svetových vojen

 

1914 - 1919

V roku 1914 vypukla I. svetová vojna, ktorá kruto zasiahla do pokojného života obyvateľov obce. Muži, v počte asi 500, museli narukovať do rakúsko – uhorskej armády. Bojovali na všetkých frontoch. Najviac ich však bojovalo na ruskom a talianskom fronte. Bojovali aj v Rumunsku a Albánsku. 65 mužov z Tekovských Lužian a 15 mužov z Hulviniek sa už domov nevrátilo. Zostalo 34 vdov a 58 sirôt. Mnoho mužov padlo do zajatia, najmä ruského. Tábory boli na území Ruska. Väčšina sa vrátila domov s podlomeným zdravím. Už v prvých mesiacoch vojny boli do obce internovaní zajatí srbskí vojaci, ktorí pracovali u miestnych gazdov. Mnohí z nich ochoreli na škvrnitý týfus. Podľa prístupných údajov ich v rokoch
1914 – 1916 tejto chorobe podľahlo 28. Sú pochovaní na reformátskom cintoríne. Tí, ktorí prežili sa po skončení vojny vrátili domov do Srbska. Zostali tu ale dvaja, žili v miestnom chudobinci, ktorý bol na III. ulici (Topoľská). Jeden z nich, Stepan, zomrel v roku 1937.
Po vojne sa Rakúsko – Uhorsko rozpadlo a obec bola pričlenená do Československej republiky ako Veľké Šarluhy. Patrila do okresu Želiezovce. Na jar v roku 1919 vypukla v Maďarsku revolúcia a vzniká Maďarská republika rád. Jej červené vojská Bélu Kuna obsadzujú aj územie Slovenska a v júni sú pod ich správou aj Šarluhy. Podľa spomienok pamätníkov mali Šarluhy v rukách oddiely Pálmaiho. Deti sa obšmietali najmä okolo poľnej kuchyne a kuchári ich často ponúkli. Boje prebiehali aj v blízkom okolí obce a boli aj obete medzi civilným obyvateľstvom – zahynulo 6 mužov vo veku od 17 do 63 rokov, na svoju zvedavosť doplatili aj dvaja 17 ročný chlapci, ktorých usmrtila guľka českého vojaka 11.júna 1919. Sú pochovaní v katolíckom cintoríne. V reformátskom a v židovskom cintoríne sú pochovaní 19 padlí maďarskí červenoarmejci a 2 českí vojaci – väčšinou sú známe aj ich mená.
V mestách a dedinách vznikajú tzv. direktóriá – robotnícko – roľnícke výbory. Aj v našej obci bolo založené direktórium s 4 členným vedením. Po potlačení revolúcie sa začína život v obci stabilizovať. Ľudia sa vracajú k svojej každodennej práci a prispôsobujú sa novým skutočnostiam. Revolúcie, ktoré zasiahli niektoré časti Európy však zasievajú svoje semená aj v našich končinách. Obyvatelia vo veľkom počte pracujú ako robotníci – bíreši na okolitých majeroch a u bohatých židoch. Častejšie stávkujú za lepšie pracovné a životné podmienky. Výnimkou nie sú ani Šarluhy. Napr. z hlásenia tekovskému župnému pánovi zo dňa 21.4.1921 vyplýva, že v obvode žandárskej stanice Veľké Šarluhy vstúpilo do stávky 340 robotníkov. Konkrétne vo Veľkých Šarluhách asi 40 – 50 ľudí vidlami napadlo žandársku stanicu. Boli však bodákmi rozohnaní a 16 účastníkov bolo dopravených na štátnu políciu do Bratislavy. Aktivita robotníckeho hnutia sa postarala o vznik komunistickej strany, ktorá mala svojich stúpencov aj v našej obci. Organizovali štrajky, ale aj prvomájové oslavy v Želiezovciach. Boli však pod silnou kontrolou žandárstva.

 

Menný zoznam padlých v 1. sv. vojne

 

1939 - 1945


Prišiel rok 1938. Po rozbití Československa bola obce v novembri obsadená maďarskými vojskami a pričlenená k Maďarsku. Všetky slovenské úrady a inštitúcie boli z obce odsťahované. Názov obce sa opäť mení na Nagysalló. Muži z dediny rukujú do maďarskej armády ako honvédi. Už v roku 1941 sú v jednotkách, ktoré obsadzujú rumunské Sedmohradsko – píšu pohľadnice z mesta Zilah; iní sú so svojimi jednotkami niekoľko mesiacov v Srbsku v oblasti mesta Sombor. Mnohí rukujú v roku 1942 na východný front. Sú odvelení k mestu Voronež a nasadení do bojov vo veľkom ohybe ruskej rieky Don. Tu mnohí zahynuli alebo zmizli bez stopy. Staršie ročníky rukujú aj koncom leta 1944, sú nasadení v Poľsku alebo na území Maďarska. Mnohí však už padnú do ruského zajatia a sú zavlečení do zajateckých táborov na území bývalého Sovietskeho zväzu. Aj tu mnohí nevydržali neľudské podmienky a zomreli. Sú pochovaní väčšinou na území Ukrajiny, nevediac, či sú ich miesta posledného odpočinku udržiavané. Veľa mužov zajatie prežilo a vracali sa domov po 2, 3, 5 ale i 6 rokoch zajatia. Do rodnej obce sa však už nikdy nevrátilo 74 mužov.
V obci žilo veľa rodín židovského pôvodu. Mladých Židov nebrali za vojakov, museli však byť odvedení a boli zaradení do pracovných táborov. Takéto pracovné tábory boli napr. v Komárne a v Ostrihome. Z týchto táborov boli nasadzovaní na rôzne práce alebo priamo na frontovú líniu do Ukrajiny. Tu museli kopať zákopy, odmínovávať polia alebo pochovávať padlých. Väčšina tu zahynula. Napr. zo skupiny 2500 ľudí prežilo 5. Veľa mladých židov zahynulo v medených baniach v Srbsku. Na jar 1944 všetkých židovských občanov odvliekli do Levíc a v júni 1944 ich deportovali do koncentračných táborov. Vyše 200 židov zahynulo a do obce sa ich vrátilo len 58, po krátkom čase sa vysťahovali do cudziny.
Od decembra 1944 do konca marca 1945 sa frontová línia nachádzala pri rieke Hron a počas týchto mesiacov bola v obci menšia nemecká motorizovaná jednotka. Na kvetnú nedeľu
25. marca 1945 Sovietska armáda oslobodila Šarluhy a okolité obce. Počas bombardovania obce a pri prechode frontu zahynulo 27 našich občanov. Z nich najmladší mal len 16 rokov a najstarší 75 rokov.

Menný zoznam padlých v 2. sv. vojne